16. Narodeniny alebo ako som bola v dulom nebi
Dobrý deň milá Ivana,
dlho som v sebe nosila ideu prispieť príbehom na Vašu podporu. Pôvodne som predpokladala, že napíšem niečo o inšpirácii, ktorú som načerpala pri stretnutiach s vami. Stretla som sa s Vami nejedenkrát. Priamo i nepriamo. Nepriamo pri čítaní vašej knihy, pri premietaní filmu Zuna, intenzívne myšlienky odo mňa k vám leteli aj pri vzhliadnutí filmu Slobodu pre pôrod. Prvýkrát som vás osobne stretla na kurze pre duly pred 4 rokmi, poslednýkrát pred mesiacom na seminári s pôrodnými asistentkami s medzinárodnou účasťou v Bratislave. Iba pár hodín pred prežitím príbehu, ktorý vám teraz posielam. Iba pár hodín predtým, čo som konečne zažila a videla na vlastné oči, v čom spočíva vaša práca. Akú neskutočnú silu má v sebe žena, ktorá porodí prirodzene. Sprevádzala som pri pôrode ženu, ktorá zažila profesionálnu, no pritom absolútne rešpektujúcu podporu pôrodnej asistentky. A že to bol hlboký zážitok nielen pre mladú rodinku! Ivanka, želám Vám, aby vo vašej i našej spoločnosti zvíťazil zdravý rozum ruka v ruke so zdravým cítením. Aby sa s pomocou vzdelaných a rešpektujúcich pôrodných asistentiek naplnilo vrúcne želanie žien, túžiacich svoje dieťatko priviesť na svet prirodzene a pritom bezpečne. A vo vlastnej réžii.
Aby sa naplnila vízia slovenského Občianskeho združenia Ženské kruhy – aby rešpekt, dôstojnosť a slobodná voľba žien v tehotenstva pri pôrode bola samozrejmosťou.
Pretože, ako vravíte vy:“Ako sa budeme dnes rodiť, tak budeme zajtra žiť.“
Želám vám, Ivanka, pevné zdravie a skorý návrat k práci, ktorú milujete.
S láskou Gabika Janovičová