Príbeh pani Ivany Könismarkovej ma hlboko dojal.

Človek ktorý je odhodlaný pomáhať , sa naraz ocitne v stave bezmocnosti.

Zoberú mu prácu, ktorú má rád a v ktorej vidí zmysel. Chce pomáhať a nemôže. Nedovolia mu to.

Stretla som sa s pani Ivanou , keď moja nevesta mala pred pôrodom. Veľmi dôkladne ju vyšetrila, povypytovala sa na pocity, prípadne ťažkosti. Všetko bolo ako má byť, bolo evidentne vidieť dôveru na oboch stranách. Bola veľmi milá a bolo vidieť, že svojmu remeslu rozumie.

Rozhodnutie rodiť v domácom prostredí sa potvrdilo. Bezprostredná spokojnosť oboch rodičov mi je dostatočným dôvodom na to, aby som podporovala formu pôrodu takú, akú si žena vyberie.

Pani Ivana, prajem vám veľa síl v boji proti tmárstvu, ktoré v oblasti pôrodníctva vládne ešte aj dnes .

V mnohých našich nemocniciach sa rodia deti za asistencie lekárov tak, ako v minulom storočí.

Ešte raz veľa odvahy a viery, že zdravý rozum zvíťazí.

Jana Dobišová