Pod hrozbou gynekológa na kontrole, že Eriku hospitalizujú, ak o týždňa neporodí, sme sa rozhodli pre prirodzené vyvolanie pôrodu. Jednou z metód je fyzická námaha a tak sme sa vydali na romantickú prechádzku do viníc aj s 2,5 ročným Miškom, užívali sme si krásneho počasia, prírodu, ticho a kľud, ďaleko od hluku mesta. Napokon prechádzka mala asi 5km a Erika týždeň po predpokladanom termíne pôrodu aj 2,5 ročný Miško ju zvládli na jednotku v plnej vitalite. Po návrate sme ešte príjemne porozprávali so susedmi s deťmi na ihrisku. Večer sme všetci spolu ležali v posteli, rozprávali, modlili sa a keď Miško takmer zaspal, odtiekla plodová voda.

Pustili sme si relaxačnú hudbu, rozprávali, objímali a užívali sme si krásne spoločné chvíle a radosť z blížiaceho sa pôrodu, že už zajtra ráno bude Mirko v našom náručí.

Zavolali sme pôrodnú asistentku, ktorá si chvíľočku u nás aj pospala. Erika celý čas jedla a pila v malých množstvách podľa vlastnej chuti. Pol hodinu po polnoci sa ozvali prvé kontrakcie, resp. my sme tento pojem premenovali na vlny, pretože to znie príjemnejšie a každá vlna znamená krôčik bližšie k okamihu narodenia Mirka. Zobudili sme pôrodnú asistentku, ktorá krátkym vyšetrením zistila, ešte sa nič nedeje a mohla si ľahnúť späť, no opäť nie na dlho, pretože vlny silneli. Erika vystriedala sedačku v obývačke, prechádzku po byte, WC a vaňu, z ktorej sa už napokon nedostala, pretože teplá voda zrýchľuje pôrod a vlny prichádzali jedna za druhou a už sa jej ťažko hýbalo. Spolu aj s asistentkou sme predychávali vlny a ubezpečovali Eriku, že je všetko v poriadku. Samotný pôrod samozrejme priniesol aj bolesti, ale boli zvládnuteľné a rýchlo pominuteľné. Bez epidurálu a iných oblbovacích látok dokázala sama cítiť, kedy a ako má tlačiť, čo má robiť, prirodzená dokonalosť je spoľahlivejšia ako „odborníci“ a prístroje.

Mirko sa narodil ráno o 3:53, takže pôrod trval necelé 3,5 hod. od prvej vlny. Neplánovane však pôrod prebehol vo vani, čo nebolo teda pohodlné, ale pohodlnejšie ako presun na sedačku v obývačke 🙂 Zážitok z prvého objatia Mirka v náručí Eriky je neopísateľný aj pre mňa. Ja som si vychutnával ten pohľad a hladkal som a pusinkoval obidvoch. Erika od šťastia plakala. Takto sme si to vychutnali asi polhodinu, kým pôrodná asistentka podviazala pupočníkovu šnúru a ja som ju slávnostne prestrihol 🙂 Mimochodom tá pri pôrode bola 2x omotaná okolo krku, ale asistentka si s tým vie veľmi ľahko poradiť.

Potom sme sa presunuli na sedačku a ďalej sme ležali, teda ja som ešte pobehoval riešiť čo bolo treba. Pôrodná asistentka skonštatovala, že natrhnutie je tak malé, že v nemocnici by to možno ani nešili, ale pre istotu dala pár stehov.

Mirko bol celé hodiny na Erike, koža a kožu, čo mu dalo pocit bezpečia a bolo vidieť, ako si to Mirko užíva – oddych po ťažkom výkone. Sršal z neho pokoj a pocit bezpečia. Nič sme neurýchľovali, nič sme nesílili. Nechali sme sa viesť vlnami pocitov.

Pred 8:00 ráno pôrodná asistentka odišla a my sme si ďalej vychutnávali ticho a blaho prítomného Božieho okamihu, sami traja s čerstvo narodeným Mirkom. Nedočkavo sme čakali na reakciu Miška, keď sa zobudí. Celé mesiace sme ho pripravovali na bábätko, ktoré hladkal a pusinkoval v mamkinom brušku, dokonca dobrovoľne odovzdal svoju postieľku a matrac ešte nenarodenému bračekovi a odovzdal mu aj plachtu, ktorú sme mu chceli prehodiť do jeho postieľky, no jasne odmietol „toto bábo“.

Miška však skolila 5km prechádza, tak vstal až pred 9:00, pribehol do obývačky, objal mamku, maznal sa a v tom, zbadal vedľa Mirka. S úžasom a radosťou povedal „aha bábo“ a pozeral striedavo na mamku a na bábo, že už sú oddelení. Veľmi rýchlo si spojil a prstom ukazoval, že bábo je z bruška vonku. Potom sa veľmi jemne plazil okolo Mirka, prštekom hladkal na líčko a dal mu pusu. Toto bol neopísateľný zážitok, ktorý sa žiaľ v pôrodnici nedá zažiť, aby sme všetci štyria pohodlne ležali na veľkej rozťahovacej sedačke a vychutnávali si tieto okamihy len my sami, ako jedna rodina, tak dlho ako sme potrebovali.

S láskou a úctou k dokonalosti prirodzených pôrodov
Michal, Erika, Miško a Mirko