Bábätko sme si veľmi želali. A veľmi sme sa pri jeho „výrobe“ snažili . Keď nedorazila menštruácia, urobila som si tehotenský test a boli tam – dve čiarky. Jupí! No pár dní potom som začala špiniť. Tak som zašla za doktorom. Ultrazvuk nič moc nevidel, tak mi urobili krvné testy. Keď som odtiaľ odchádzala, mala som veľmi zvláštny pocit – žeby predtucha? Špinenie sa stupňovalo a mne malo byť hneď jasné, čo sa deje… Začala som krvácať a silno… Volala som doktorovi: „Áno, ste tehotná.“ A mne začalo pomaly dochádzať… Odviezla ma húkajúca sanitka, do Motola. Tam ma nechali dve hodiny sedieť v čakárni. Nedokázala som prestať plakať. Keď ma nakoniec prijali a sestra ma poslala vyčúrať sa, tam sa to stalo… Cítila som, ako odišlo, na záchode… Keď som jej priniesla krvavočervený moč, spýtala sa ma, či menštruujem. Je to možné? Haló, priviezla má rýchla – ja tu potrácam Doktor len sucho potvrdil, čo som ja už dávno vedela: „Musíte ísť na kyretáž. A neplačte, príroda je múdra, vie, čo robí.“ A znova čakanie, našťastie už s mojim manželom. Doktorka na príjme bola milá. Obliekli ma do košele, ktorá viac odhaľuje ako zahaľuje a bosá som cez celú chodbu kráčala na sálu. Cítila som sa tak ponížene. Potom to už išlo rýchlo – koza, tváre v rúškach, narkóza… A prázdnota, bolesť a nekonečný smútok…

Veronika Posar